Ako zadávať napr. horné a dolné indexy, zarovnávať text, pridávať zátvorky do vzorcov a pod., tomu sa budeme venovať v dnešnom pokračovaní návodu o module OpenOffice.org Math.
Formáty
horný index vľavo: x lsup{n} horný index nad: x csup{n} horný index vpravo: x^{n} dolný index vľavo: x lsub{n} dolný index pod: x csub{n} dolný index vpravo: x_{n} dolný index vpravo x sub n vertikálne usporiadanie dvoch prvkov: binom{x}{y} vertikálne usporiadanie viacerých prvkov: stack{x # y # z} maticové usporiadanie prvkov: matrix{a_1 # a_2 ## b_1 # b_2} zarovnanie vľavo: alignl x zarovnanie na stred: alignc x zarovnanie vpravo: alignr x malá medzera: x`y medzera: x~y nový riadok: newline
Ak si dobre všimnete, zistíte, že funkcia mocniny x sup y
a formát pravého horného indexu
x^y
majú vo výslednom zobrazení rovnaký vzhľad. To isté platí pre dolný index, ktorý sa môže zapísať aj
vo formáte x sub y
, aj vo formáte x_y
. Túto vlastnosť môžete v niektorých prípadoch vhodne
využiť.
Počet prvkov vo vertikálnom alebo v maticovom usporiadaní nie je obmedzený. Maticové usporiadanie dokážete využiť
napr. aj pri písaní postupnosti riešenia rovnice, keď požadujete, aby sa zobrazovalo znamienko rovná sa
neustále v strede a aby ľavá aj pravá strana boli zarovnané k tomuto znamienku:
matrix{alignr {x+4} # alignc "=" # alignl {2x+7} # alignr{~ "/-7"} ## alignr {x-3} # alignc "=" # alignl {2x} # alignr{~ "/-x"} ## alignr {-3} # alignc "=" # alignl {x} # ""}
Pri písaní vzorcov nemusíte nutne jeho definíciu napísať do jedného riadku, pretože bežné odriadkovanie sa považuje
za taký istý oddeľovač ako medzera a slúži iba pre prehľadnosť. Na prípadné odriadkovanie (napr. ak píšete naraz viac
vzorcov pod seba) je určený skriptovací príkaz newline
.
Zátvorky
okrúhle zátvorky: (binom {x}{y}) zväčšujúce sa okrúhle zátvorky: left (binom {x}{y} right) hranaté zátvorky: [binom {x}{y}] zväčšujúce sa hranaté zátvorky: left [binom {x}{y} right] dvojité hranaté zátvorky: ldbracket binom {x}{y} rdbracket zväčšujúce sa dvojité hranaté zátvorky: left ldbracket binom {x}{y} right rdbracket zložené zátvorky: lbrace binom {x}{y} rbrace zväčšujúce sa zložené zátvorky: left lbrace binom {x}{y} right rbrace zväčšujúca sa zložená zátvorka hore: {xyz} overbrace n zväčšujúca sa zložená zátvorka dole: {xyz} underbrace n špicaté zátvorky: langle binom {x}{y} rangle zväčšujúce sa špicaté zátvorky: left langle binom {x}{y} right rangle zátvorky operátora: langle binom {x}{y} mline binom {a}{b} rangle zväčšujúce sa zátvorky operátora: left langle binom {x}{y} mline binom {a}{b} right rangle jednoduché čiary: lline binom {x}{y} rline zväčšujúce sa jednoduché čiary: left lline binom {x}{y} right rline jednoduché čiary s okrajom dole: lfloor x rfloor jednoduché čiary s okrajom hore: lceil c rceil dvojité čiary: ldline binom {x}{y} rdline zväčšujúce sa dvojité čiary: left ldline binom {x}{y} right rdline skupinové zátvorky: {xyz} kvalifikátor pre potlačenie potreby druhej zátvorky: none
Ako ste si mohli všimnúť v predchádzajúcich príkladoch, skupinové zátvorky sa v skutočnosti nevypisujú, ale ohraničujú množinu prvkov, ktoré sa následne správajú ako jeden prvok v príslušnom skriptovacom príkaze.
Zátvorky si vždy vyžadujú pár, preto ak chcete použiť iba jednu, musíte použiť kvalifikátor pre potlačenie, napr:
left lbrace binom {x}{y} right none
Pri nezväčšujúcich zátvorkách sa kontroluje aj typová zhoda (tj. napr. ľavá okrúhla zátvorka musí mať ako pár pravú okrúhlu zátvorku). To vám však nevyhovuje napr. pri zadávaní intervalov. Aby ste potlačili túto kontrolu, musíte pred príslušnú definíciu zátvorky pridať znak opačného lomítka:
\(x, y \rangle
Na budúce: Atribúty.